Systém, metóda a psychológia!
Niekedy excentrický, perfekcionista so silnými morálnymi zásadami. Belgický akcent a cupitavá chôdza...
- Pôvod
- Všetko to začalo stávkou či by bola Agatha Christie schopná
napísať detektívku a skončilo to nekrológom v The New York Times o
smrti románovej postavy. V roku 1920 sa čitateľom predstavil belgický
detektív v románe Záhada na zámku Styles.
Inšpiráciou pre Agathu Christie bolo jej zamestnanie zdravotnej sestry
počas 1. sv. vojny kde mala prístup k množstvu jedov. Najprv vymyslela
zločin, motív tak zrejmý, že ho čitateľ okamžite zavrhne ako
nepravdepodobný, charakter postáv a zápletku. Kľúčová však bola hlavná
postava - detektív, ktorý by bol múdry, puntičkársky, schopný odhaliť
všetky zvraty vedúce k záverečnému odhaleniu záhady. Belgický utečenci
jej potom vnukli nápad odkiaľ by mohol pochádzať detektív. Úspech na
seba nenechal dlho čakať a čitatelia si Hercula Poirota hneď obľúbili.
Dlhoročnú kariéru ukončil až v románe Opona
kde on sám zomiera.
- Charakter
- Hercule Poirot belgický policajt počas 1. sv. vojny
emigroval do
Anglicka. Arthur Hastings o ňom povedal: “Bol
vysoký viac ako päť stôp a štyri palce, ale niesol sa so všetkou
vážnosťou. Jeho hlava mala tvar vajca a vždy bola posadená trochu do
strany. Jeho fúziky boli strnulé. Čistota jeho obleku bola takmer
neuveriteľná, veril som, že smietka prachu by mu spôsobila väčšie
utrpenie ako rana po guľke. Napriek tomu,tento podivný vyparádený
mužíček, bol vo svojej dobe jeden z najviac preslávených členov
belgickej polície.” Vďaka svojej brilantnosti, zmýšľaním,
šarmom
a istým spôsobom bohémskym životným štýlom sa vyníma medzi typickými Angličanmi. Dobrácky výzor, elegancia i zdanlivá ležérnosť sú príčinou, prečo ho zločinci podceňujú. Preto sa dostáva k dôležitým faktom jednoduchšie ako vyšetrovatelia zo Scotland Yardu. Je geniálny a sám si to uvedomuje. Vyriešil už nejeden prípad čo mu prinieslo celosvetovú popularitu. Poirot používa pri svojej práci - malé šedé bunky, ale okrem toho používa ešte systém, metódu a psychológiu! Na konci vyriešeného prípadu nepovie jednoducho bol si to ty. Je to jeho moment triumfu, on povie publiku ako v divadle kto je vrah. Počas riešenia prípadov často pije bylinné té či horúcu čokoládu, pretože podporujú myslenie jeho šedivých buniek. Je labužník, no symetria musí panovať aj na tanieri a tak môže zjesť len dve rovnako veľké vajcia. Má strach zo zubára, lietania a neznáša plaviť sa loďou z ktorej má mal de mer. V jeho živote existovali len dve ženy Virginie Mesnard a Vera Rossakoffová, no ostal starý mládenec.
Čítať
viac/menej